Grigorij MIchailovič

Autor: Robert Hučko | 12.9.2013 o 13:00 | (upravené 12.9.2013 o 13:17) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  33x

Jedného dňa sa Grigorij Michailovič prebudil a nevstal. Načo? Kam? V práci je zbytočný. Nie je. BOL! Dostal výpoveď.

On. Tichý pracovník veľkého štátneho úradu. Každý ho tam mal rád, bol milý keď rozdával poštu, usmial sa slovko dve prehodil .A teraz je zbytočný. Ale veď bude chaos, keď si všetci budú musieť chodiť po poštu do podateľne, tlačenica. No jeho zrušili.   Ako riadny občan teda Grigorij Michailovič vstal a šiel na úrad nezamestnaných. Vystál frontu ,zapísal sa a zamyslel. Čo s časom? Doma nikoho nemá, je sám, upratovať nemusí, lebo je pedant a nikdy nenechá po sebe neporiadok. Vonku je máj, kúpať sa ešte nedá. Vyjde teda z úradu a pomaly sa vlečie. Odrazu si začne všímať tie strhané smutné tváre na ulici. U neho v úrade tiež bývali takí, ale keď prišiel a usmial sa ,ostatným bolo na chvíľku pekne. Rozhodol sa teda ,že nájde najsmutnejšie miesto v meste a bude tam tešiť ľudí. Prvý ho napadol cintorín, ale všetci čo šli navštíviť nebožtíkov, vracali sa pokojní a vyrovnaní. Nevidel v nikom triašku nepokoja ,či ťažobu stresu. Chodil teda hore dolu ulicami a tu BUM. Obrovský hypermarket. Svietil čistotou ,ale z jeho vnútra šlo len veľmi chladné svetlo. Pracovníci sa snažili vytvoriť niečo príjemné, no nešlo to. Ľudia tam veľa nakupovali, mysliac si ,že je to pre nich výhodné. Možno v peniazoch, no nebolo tam predavača, ktorý by sa usmial a ľudským teplým slovom dodal trochu nehy. Bolo tam veľa strážnikov, aby čosi nezmizlo. Že tam nieje človečina ,nevidel nikto. Sadol si teda Grigorij Michailovič na lavičku oproti dverám a usmieval sa. Dlho si ho nikto nevšímal ,ale ako tam vyžaroval svoje dobro a lásku, prehlušil chlad obchodu a pár ľudí sa naňho usmialo. Jedno dievčatko nechcelo ísť s mamou do toho „odporného obra" ako povedalo, radšej sa chcelo usmievať na slniečku s tým milým ujkom. Mama najprv nesúhlasila, ale keď sa pozrela do dobrých očí Grigorija Michailoviča povolila. A tak tam sedeli dvaja a usmievali sa. Keď vyšiel párik mladých zaľúbencov, dievčina vyronila slzu. Veľmi túžila, aby sa aj jej otec takto usmieval, keď bude s vnučkou, ktorú ako dúfala nosí pod srdcom. Grigorij Michailovič a dievčatko vstali, pohladili mladú ženu a potešili piesňou. To bola krása. Dievčatko odišlo a Grigorij Michailovič bol opäť sám. Počul dunenie a funenie. Pomaly a ťažko sa blížil tučný muž. Hromžil, lebo sa mu rozviazala šnúrka na topánke a on ju nemohol zaviazať. Doma mu to robila jeho žena, ale tu a sám to nedokáže. Určite sa tá topánka vyzuje on ju bude musieť kopať pred sebou do obchodu a potom domov. Grigorijovi Michailovičovi sa tučného pána uľútostilo. Podišiel k nemu a šnúrku zaviazal. Pán bol nevýslovne šťastný a nevedel ako sa dobrému mužovi odvďačiť. Núkal peniaze, no Grigorij Michailovič ani počuť. Vraj ho teší ,že sa pán usmial, a isto si občas na neho spomenie. Takto a podobne plynuli dni. Raz tam znovu sedel ,keď si všimol ,že okolo už hodnú chvíľu krúži veľké auto. Vystúpil z neho mladý vyziabnutý človek a spýtal Grigorija Michailoviča čo tam robí. Grigorij Michailovič mu teda vysvetlil ako sa veci majú a mladík hovorí:" Keď je to tak, poďte so mnou. Ja mám fabriku, s dlhou linkou. Ľudia tam ručne skladajú mnoho dielne sústavy. Dám vám elektrický vozík a vy budete rozvážať súčiastky a usmievať sa." Grigorij Michailovič bol nadšený. Mal prácu bude sa voziť v teple a usmievať. Mladík si ešte popod fúzy prehodil: "bude to lacnejšie ako firemný psychiater a preplácanie PN-iek za depresie."Odvtedy pred obchodom Grigorij Michailovič nesedáva. Znova na ulici cítiť len jeho chlad. Nikto si to nevšimol, nikomu nechýba. Len jednej pani ,čo v tom obrovi umývala dlážku. Mala v sebe príliš veľa strachu vyjsť von a prihovoriť sa mu. Ale ktovie, jedného dňa sa možno stretnú a budú sa usmievať spolu až do smrti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?