zatiaľ bez názvu 3.

Autor: Robert Hučko | 3.11.2013 o 9:14 | (upravené 3.11.2013 o 9:24) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  32x

Nasadol na robotaxi bez jedla, šiat proste ako správny turista. Na letisku čakal iba chvíľu a už sedel v lietadle do Cusca. Prihovoril sa mu prísediaci. Tváril sa v pohode ako každý druhý ,ale Pietro mal čudný pocit. Akoby to nebol človek, ale tak vyspelý robot až sa tomu nedalo uveriť. Ešteže je let len slabá hodinka ,pomyslel si Pietro a s úsmevom odpovedal ako sa teší na inú prírodu, staré vykopávky...Toho tvora celkom rozcitlivelo, keď zistil , že Marica je Pietrova manželka a dnes má vernisáž súsoší. Zrazu mal iné svetlo v očiach a hovoril o Marici len v superlatívoch. Po pristátí musel Pietro na toaletu a dúfal, že prísediaci  Kamil zatiaľ odíde.

Keď vyšiel späť do letiskovej haly nikde ho nevidel. Na obrazovke teleinfa našiel adresu Igora Lamského a s mrazením na chrbte sa tam dal odviesť. Dúfal, že Igor nebude doma a ani nebol. Sadol si teda do náprotivného baru ,pozoroval vchodové dvere a premýšľal ako asi vyzerá jeho brat. Toto mesto sa mu ihneď zapáčilo. Vzduch voňal inak ako bol zvyknutý a obyvatelia hoci mali inú farbu pleti a trochu zvláštny prízvuk vyžarovali niečo neskutočne príjemné. Reči rozumel(ako vlastne všetci pozemšťania) a ako počúval so zatvorenými očami, iba nemo prikývol keď si prisadli muž a žena. Čvirikali si ako čerstvo zaľúbení a Pietra si vôbec nevšímali. Po chvíli dal muž žene nejaké kredity a odišiel. Žena si uvoľnene oddýchla a začala sa zaujímať o Pietra: "odkiaľ si?" „centrálna európa." „Len si si prišiel oddýchnuť? Bez ženy? bez detí? To ti dovolili?" „žena aj deti s tým súhlasili. Nie je to prvýkrát čo nie sme spolu na dovolenke." „Nemyslím ževraj rodinu. Myslím vládu, natláčačov snov, riadiace hlavy. Vy ste už pod úplnou kontrolou. A blíži sa to aj sem!!!!" To už stála na stoličke, kričala na celú ulicu a všetci na ňu pozerali ako na niečo čo ešte nikdy nevideli. Skôr ako stihla ešte viac rozohniť , dobehlo pár chlapov v čudných oblekoch a ženu odvliekli. Všetci aj s Pietrom si podvedome zmačkli posledný článok ľavého malíčka a na incident zabudli ako šibnutím čarovného prútika. Pietro zaplatil a šiel sa pozrieť si brat nevrátil nejakým iným vchodom.V tejto spoločnosti nemali telefón ani videofón ani nič podobné na vzájomnú komunikáciu. Všetko dôležité na ďalší deň sa im prisnilo. Teraz však Pietro mal čo robiť, aby sa nezbláznil. Bol sám v celkom cudzom meste a nevedel čo ďalej. Údajného brata nikde a už bol unavený z toľkého nového. V teleinfe našiel adresu najbližšieho pohodlného hotela a šiel sa ubytovať. Na izbe chcel nájsť správy o svojom bratovi. Heslo Igor Lamskij však celkom zmizlo. Ako to? Veď na letisku tam bolo toho dosť. Na vytlačenom lístku mal adresu a ani tá tam nie je! Aj na menovke predsa bol, tak kam dom čerta sa všetko podelo!? Z toľkých otázok mu celkom stuhlo telo, tak si objednal maséra a pod jeho dotykmi zadriemal. Videl ženu, ktorú niekam vliekli muži v čudných oblekoch a ona k nemu posielala žiadosť o pomoc. Ústami ani nepohla, ale on ju počul. Hľadaj ma na sutinách ,ale až po úplnom zatemenení. Prosím, viem, že ma počuješ aj keď netuším kto si. Verím ti! Pietro mal pocit, že to nie je ženský hlas, ale mužský. Masér trocha pritlačil a Pietro sa prebral."Na koľkú´ je tu nariadené úplné zatnemenie. Kde nájdem sutiny?" „Máš čudný jazyk ,turista. Nie zatmeneie ale zatmenie. Kvôli turistom je úplná tma až po pol dvanástej. A na sutiny radšej zabudni. Nie je tam nič dobré cez deň, kde ešte v noci. Nechápem ako miesto môže fungovať. Všade je tak krásne, útulne a predsa ľudia chodia aj do sutín. Ale ja to viem len z počutia. Som slušný občan. Netuším kde to je. Masáž je v cene izby." a odišiel. Sutiny nenašiel ani na telemape. Pýtať sa taxikára teda nemalo zmysel, boli to len roboty. V tom akoby začul dr.Dinga: „Ver si, Pietro." Obliekol sa a vyšiel von. Je po zotmení, teraz by bolo pár príjemných chvíľ s Maricou a potom by som spal. Miesto toho sa túlam po opačnej strane zemegule, mám hľadať brata, o ktorom som ani netušil ,že je a túžim po žene zo sna. Moment! Veď som videl ako ju odtiahli. Aj všetci okolo , tak prečo som na to  zabudol? Nohy ho niesli do neznáma a Pietro si ani neuvedomoval, že kráča."Len si ver a všetko pochopíš." znova počul Dinga. To bude tou zmenou prostredia. Už si siahal na malíček ľavej ruky, keď ho niečo štiplo. Plesol si po krku a na ruke videl mŕtveho komára. Smutný Pietro začal v duchu hromžiť na toto šialené dobrodružstvo, ktoré ho prinútilo stať sa vrahom. To ešte netušil čo ho čaká.Bol sám v celkom cudzom meste a nevedel čo ďalej. Údajného brata nikde a už bol unavený z toľkého nového. V teleinfe našiel adresu najbližšieho pohodlného hotela a šiel sa ubytovať. Na izbe chcel nájsť správy o svojom bratovi. Heslo Igor Lamskij však celkom zmizlo. Ako to? Veď na letisku tam bolo toho dosť. Na vytlačenom lístku mal adresu a ani tá tam nie je! Aj na menovke predsa bol, tak kam dom čerta sa všetko podelo!? Z toľkých otázok mu celkom stuhlo telo, tak si objednal maséra a pod jeho dotykmi zadriemal. Videl ženu, ktorú niekam vliekli muži v čudných oblekoch a ona k nemu posielala žiadosť o pomoc. Ústami ani nepohla, ale on ju počul. Hľadaj ma na sutinách ,ale až po úplnom zatemenení. Prosím, viem, že ma počuješ aj keď netuším kto si. Verím ti! Pietro mal pocit, že to nie je ženský hlas, ale mužský. Masér trocha pritlačil a Pietro sa prebral."Na koľkú´ je tu nariadené úplné zatnemenie. Kde nájdem sutiny?" „Máš čudný jazyk ,turista. Nie zatmenenie ale zatmenie. Kvôli turistom je úplná tma až po pol dvanástej. A na sutiny radšej zabudni. Nie je tam nič dobré cez deň, kde ešte v noci. Nechápem ako miesto môže fungovať. Všade je tak krásne, útulne a predsa ľudia chodia aj do sutín. Ale ja to viem len z počutia. Som slušný občan. Netuším kde to je. Masáž je v cene izby." a odišiel. Sutiny nenašiel ani na telemape. Pýtať sa taxikára teda nemalo zmysel, boli to len roboty. V tom akoby začul dr.Dinga: „Ver si, Pietro." Obliekol sa a vyšiel von. Je po zotmení, teraz by bolo pár príjemných chvíľ s Maricou a potom by som spal. Miesto toho sa túlam po opačnej strane zemegule, mám hľadať brata, o ktorom som ani netušil ,že je a túžim po žene zo sna. Moment! Veď som videl ako ju odtiahli. Aj všetci okolo , tak prečo som na to  zabudol? Nohy ho niesli do neznáma a Pietro si ani neuvedomoval, že kráča."Len si ver a všetko pochopíš." znova počul Dinga. To bude tou zmenou prostredia. Už si siahal na malíček ľavej ruky, keď ho niečo štiplo. Plesol si po krku a na ruke videl mŕtveho komára. Smutný Pietro začal v duchu hromžiť na toto šialené dobrodružstvo, ktoré ho prinútilo stať sa vrahom. To ešte netušil čo ho čaká.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?